Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Obrázok Osvienčim

 

Koncentačný tábor v Osvienčime. Myslím, že každý sa s týmto pojmom už stretol. Osvienčim leží  na území Poľska. Teraz sa tam nachádza múzeum, takže ak sa chcete ísť pozrieť a aspoň zbežne zistiť ako to vtedy vyzeralo a čo sa dialo, tak  myslím, že toto je to to najlepšie miesto.

Kto tam chce ísť, tak osobne navrhujem silnejší žalúdok, aj keď ja som zatiaľ tú možnosť tam ísť nemala.  Koncentračný tábor Osvienčim sa nachádza pri rovnomennom mestečku.

V roku 1940 nechal postaviť koncentračný tábor Osvienčim šéf jednotiek SS Heinrich Himmler.

Obrázok

V marci 1941 rozkázal Himmler vedľa kmeňového tábora postaviť druhý rozsiahlejší komplex, ktorý nazvali Osvienčim II - Birkenau, ten sa stal najväčším vyhladzovacím centrom európskych Židov. V marci 1942 v neďalekých Monoviciach zriadili tábor Osvienčim III, kde si nemecká firma L.G. Farben zriadila továreň na výrobu syntetického kaučuku. K Osvienčimu patrilo aj viac ako 40 pracovných táborov.
Vyvražďovanie Židov sa začalo už v júni 1941 v Sovietskom zväze a od roku 1942 sa rozšírilo do Poľska a zvyšku Európy. Prvý koncentračný tábor pre politicky nepohodlných Nemcov založili v marci 1933 v Dachau, iba dva mesiace po tom, ako sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom. Prvým vyhladzovacím táborom sa v decembri 1941 stalo poľské Chelmno.

Po príchode transportu na rampu v Birkenau sa konala tzv. selekcia, pri ktorej dôstojníci SS rozhodovali o tom, koho vezmú na prácu (teda na "Vernichtung durch Arbeit" - vyhladenie prácou), a koho pošlú priamo do plynových komôr. Tie boli maskované ako sprchy, ktoré mali obete presvedčiť, že ide o dezinfekčné opatrenie pred prácou. Na vraždenie používali oxid uhoľnatý z výfukových plynov alebo z tlakových fliaš. Nahnali vazňou do spŕch , uzavreli dvere a pustili plyn ktorý povraždil všetkých vnútri.

Obrázok  

Od októbra 1942 do októbra 1944 do táborov v Osvienčime deportovali viac než 46-tisíc väzňov z Terezína. Obeťami poslednej veľkej vlny deportácie do Osvienčimu sa stali od mája do júla 1944 maďarskí Židia.

Nápis "Arbeit macht frei!" práca oslobodzuje nad hlavnou bránou bol zákerný výsmech a cynizmus pre tých ktorý do neho vstupovali.

V tábore sa taktiež konali lekárske pokusy na ľudoch ktoré boli smutné a zákerné. Neblaho známym sa stal hlavne "Biely anjel" Jozef Mengele ktorý bol doktor a robil tie najtvrdšie pokusy po ktorých sa už nikto nezobudil.

 

Z Osvienčimu utieklo i niekoľko väzňov. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov - Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach. Nielen ich požiadavka, aby spojenci bombardovali tábor a železničné trate vedúce do Osvienčimu, však zostala nevypočutá.

Na začiatku roku 1945 pred útokom červenej armády bolo nariadená veliteľstvom SS aby všetci väzni schopný pochodu a pohybu opustili tábor. Tento pochod do iných táborov sa nazýva aj "pochod smrti". Keď 27. januára 1945 vstúpili príslušníci 60. armády prvého ukrajinského frontu do tábora, našli tu 7650 "tieňov", teda chorých a vyčerpaných väzňov vrátane detí.Obrázok

Veliteľov tábora Rudolfa Hössa a Arthura Liebehenschela a 22 bývalých dozorcov poľský súd odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Vo Frankfurte nad Mohanom bolo v rokoch 1963 - 1966 odsúdených ďalších 22 Nemcov za zločiny spáchané v Osvienčime.

 
Reklama