Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

Už sa vonku zotmievalo. Auto dorazilo pred veľký múr s ostnatým drôtom. Nemec vystúpil z auta, Poľke otvoril dvere a doviedol ju k bráne. Z vrecka na košeli vybral kľúč a odomkol bránu. Vnútri to vyzeralo ako keby tam zanikol život, alebo vypukla nejaká epidémia, ktorá všetkých zabila. Zvyšky vyschnutej trávy obklopovali sivý, kamenný chodník, nízke budovy s opadanou, sivou omietkou sa rozprestierali v strede areálu, Ba pravo zase vysoký komín, v predu vyššia budova, v lepšom stave, bez mreží, do ktorej vošli. Predsieň bola vymaľovaná takou rušivou farbou, ktorej odtieň sa nedá definovať. Niečo medzi bordovú, hnedou a oranžovou. Na pravo boli dvere, vedľa ktorých boli obrázky Židov, živých aj mŕtvych, dospelých i detí. Poľka sa na ne zúfalo, zároveň znechutene a so slzami v očiach dívala a napokon sa spýtavo pozrela na Nemca. Ten sa tváril neprítomne, ruky mal prekrížené cez seba apozeral sa na plafón. Poľka pokrútila sklamane hlavou a urazene sa odvrátila. Dvere sa otvorili, vstúpil dnu iba Nemec, Poľku nechal v predsieni. Tá si sadla na drevenú lavicu a pozerala von z okna. Bola už úplná tma a v tom zasvietil lampáš. Držal ho v ruke nejaký vysoký muž a pred sebou tlačil vozík s mŕtvolou staršieho muža, vychudnutého, zjavne umrel od vyčerpania. Viezol ho smerom k budove, ku ktorej patril aj komín. Muž sa s vozíkom stratil vo dverách budovy. Zrazu sa z komína vynoril čierny mrak dymu, muž vyšiel von s prázdnym vozíkom a zašiel za budovu. Poľka sa vyľakala a chcela utiecť, ale zastavil ju Nemec. Odviedol ju k jednej z budov.

Wandina sesternica vyprevadila návštevu a upratala kuchyňu.

 

predchádzajúca strana                        ďalšia strana

 

 
Reklama