Auto zastavilo približne po hodine cesty. Dievčina počula hlasy spoza stien auta. Dvere auta sa pomaly otvorili a vpustili do kufru auta slabé svetlo z lampáša. Ten chlap čo ju sem doviezol držal lampáš, posadil ju a ukazoval druhému. Ten si ju pozorne prezeral. Jej vlasy,tvár."Von diesem wird es eine gute Deutsch Mädchen." Dvere sa zase zatvorili a auto pokračovalo v ceste. Cez malú prasklinu v ocelovej stene auta videla dievčina, že vonku je úplna tma iba sem-tam zasvieti svetlo lampáša, alebo reflektor auta. Naokolo bolo počuť krik a plač detí a tiché vzdychanie a zúfalstvo dospelých. Celé auto sa natriasalo, takže dievča usúdilo, že idú po hrbolatej a nekvalitnej ceste aké sú iba na severe. Vtedy jej to odšlo. Ten jazyk už nebol pre ňu cudzí. Vedela kam idú. Vedela že ju vezú,...
Malá, detská ruka sa dotkla jej pleca. Žena sa otočila na syna, pohladila ho po jemných vláskoch a bezslova zišla dole po drevených, vŕzgajúcich schodoch. Chlapec ju následoval a usadil sa vedľa nej k stolu. Pri prestrenom stole už sedel muž vo fraku a s novinami v rukách a dievča s modrými, veľkými očami a dlhými blond vláskami ako anjelik. Muž položil noviny na stôl a pozrel na svoju ženu. "Takto to úž ďalej nepôjde, Wanda. Stále si zamyslená. Povedz mi čo ti je." Wanda pozrela zúfalo na manžela, pousmiala sa na deti a odkusla si z rožku. "Idem dnes na pohovor. Vieš, čo som ti hovoril o tom mieste vedúceho v tej firme na rohu ulice." Wanda zmenila neprítomný výraz a tichým hlasom naňho prehovorila. "Ale to je super. Držím ti palce aby ti to vyšlo. Ja zatiaľ odprevadím deti do školy a pôjdem nakúpiť. Pripravím aj nejaký chutný obed, aby sme mali s čím osláviť tvoju novú prácu." Postavila sa, podala mužovi kabát, on ju pobozkal, zobral dáždnik a brošňu, pozdravil deti a odišiel. Wanda vystrojila deti a odviedla ich do školy. Obchod je iba desať minút od školy, tak išla pešo. Prišla ku kovovej bráne s nápisom obchod, otvorené a vošla dnu. Prechádzala regálmi a kupovala to čo potrebujú. Mlieko, syry, sušienky a objavila aj pravú tureckú kávu, ktorú tu majú iba raz do roka. "Dobrý deň pani Zavurowa. Dnes je krásny deň, ale vyzerá to tak, že spŕchne,..Ako sa majú deti?.."
"Majú sa dobre, ale prepáčte ponáhľam sa, pripravujem pohostenie na dnes, tak prosím vás mohli by ste trochu rýchlejšie to blokovať?!" Wanda vyšla z obchodu na nevýraznú, pomerne tichú ulicu Osvienčimu. Pridala trochu do kroku, pretože chcela pripraviť ozaj výnimočné očerstvenie. "Dnešné noviny, kúpte si noviny" Wanda vybrala z kabelky peňaženku a jedny si kúpila. Predával ich starší pán, taký klasický pouličný predavač. Noviny schovala do tašky a rýchlim tempom išla domov.
( -Predchádzajúca strana Ďalšia strana-)