....Nemci. Vezú ju do Nemecka. Ale čo s ňou urobia? Prečo to robia? Vodič auta pustil tichú hudbu, ktorá dievčinu uspávala. Tichá, pomalá, melodická hudba, vonku úplné ticho iba sem-tam zahúkala sova, pofukoval jemný vánok, ktorý cez prasklinu v stene auta vpúšťal doň nočný vzduch, trochu ťažký, taký ako býva pri vode za noci. Položila si hlavu na výčnelok v kufri, určený na odkladanie batožiny, ryšavé, vlnité dlhé vlasy spustila na jednu stranu, zatvorila oči a postupne zaspala. Mohli ísť tak dve, tri hodinky a auto vybočilo na lesnú cestičku, obklopenú vysokými dubmi, zastalo a dvere sa otvorili. Nemec ju vybral z auta položil k stomua začal ju vyzliekať. Dievčina sa zobudila a začala kričať. Nemec jej položil ruku na ústa, odhrnul vlasy z ucha a pošepkal. "Wenn Sie leben wollen leise, entweder. Ja?!" Dievčina pozrela na Nemca a na znak toho, že nerozumie, pokrútila hlavou. Nemec zrazu prehovolil na ňu jej rodným jazykom, poľštinou. "Ak chceš žiť, tak buď ticho. Nič sa ti nestane, len sa mi oddaj"
"A kam ma to veziete?"
"Zajtra tam dorazíme, uvidíš."Rozopol jej šaty, vyzliekol jej ich, ískal jej vo vlasoch, neskôr jej vyzliekol aj košeľu, napokon si zvliekol ,on, vojenskú uniformu, začal ju jemne, ale zato vášnivo bozkávať...Celkovo bol veľmi nežný, tak ako to dievčina nečakala. V lese bolo ticho, bolo počuť iba šum a hlasy milencov. Dievčine sa Nemec zapáčil. Cítila túžbu ho bozkávať znova a znova...
Začalo sa rozvidnievať. "Meine gosh.!" Nemec sa rýchlo obliekol a kývol aj na Poľku aby urobila taktiež. Posadil ju do auta a hneď vyrazil.
Wanda dorazila domov. Rýchlo dala veci do chladničky, pripravila cesto na vanilkový koláč, na ktorý si jej manžel potrpí, vložila ho do rúry a sadla si na vysokú drevenú stoličku s červeným poťahom. Vybrala z kabelky noviny, vyložila si nohy na ďalšiu stoličku, nasadila si veľké okuliare s guľatým rámom, tipickým na 90. roky. "Autonehoda, otvára sa nová škola,...koná sa stretnutie nejakých veteránov,..."Na hodinách odbilo dvanásť hodín. "Preboha" Wanda vybrala koláč, dozdobila ho šľahačkou a jahodami, obliekla si kabát, nasadila klobúk a utekala pre deti do školy. Tie ju už čakali pred vchodom."Mama, mama, kde si bola?!Ocko sa za chvíľu vráti z pohovoru..."Nedočkavo stáli pred vchodom a kričali na mamu a potom sa za ňou rozbehli."Tu ste anjelikovia. Poďte domov, musíme privítať ocka."Wanda chytila deti za ruky a vybrali sa domov.
(-Predchádzajúca strana Ďalšia strana-)